Piesty na krájanie chleba, zeleniny, údenín, používané pri krájaní, rezaní, alebo pri servírovaní, varení, či konzumácií niektorých jedál nazývané aj lopáre, denká či doštičky na krájanie, sa zdobili minimálne. Aby bola s nimi bezpečná manipulácia, vždy mali zrazené alebo zaoblené hrany. Vyhladená rúčka na konci zvyčajne rozšírená, zaoblená alebo zdobená terčíkom v tvare kolieska či v inom tvare, čo okrem ochrany ruky malo okrasnú funkciu bola samozrejmosťou. Rozšírenie rúčky súčasne slúžilo na pridržanie motúza, ktorým sa piest vešal na stenu. Na niektorých starých lopárikoch je možné vidieť aj značky robené linkovým rezom, či vypaľovaním - vnímané ako vlastnícke. Hľadal som klasický formát dreveného piestu na moje "väčšie" reliéfy a tak ma inšpiroval lopár zo zbierok Šarišského múzea, ktorého výzdoba spočívala len v peknom spracovaní širokej "bachratej" rúčke prechádzajúcej do decentnej obrúčky - kolieska s otvorom v strede. Ak bol piest robený z lipového dreva, tak práve drevené koliesko sa ukázalo ako zraniteľná časť piestu a tak robím len plné koliesko, do ktorého niekedy, v závislosti od motívu rezby pridávam atribúty k zobrazovanému motívu. Na na pár piestoch som mu dal tvar srdiečka. Výška piestu je vždy okolo 64 cm, šírka sa pohybuje okolo 31 cm, ale niekedy je širší inokedy užší v závislosti od šírky dosky, ktorú mám k dispozícii. Šírke samozrejme prispôsobujem aj výber motívu.
