Svoje rezbárčenie som začal rezaním sôch vysokých okolo 30 cm z klátikov lipy. Každoročne v parku v Bardejovských Kúpeľoch orezávali lipy a odrezané konáre vozili do kotolne ku skleníkom, kde som si chodil vyberať vhodné dlhšie kúsky. Tie som niekoľko rokov nechal sušiť na tienenom odvetrávanom mieste, zväčša na povale či v podstreší niektorého z objektov v skanzene, kde tvorili aj prirodzenú súčasť inštalácie. Neskôr som ich sušil aj na povale vlastnej chalupy. Keď obschli tak som po odrezaní koncových popraskaných častí z nich odrezal kúsky potrebnej veľkosti. Po nejakom čase som sa cez priateľov dostal aj k sušenému rezivu z lipy, ktoré malo výhodu, že už nepracovalo a nepraskalo. Ale rôzne veľké kúsky dreva som využíval ne rezanie sošiek od 10 cm až do tých jeden a pol metra. Z krátkych tenkých haluzí som vyrezával menšie práce, napr. vyrezal som dve skupiny zbojníkov, či pastierov. Z hrubých foršní sa dali rezať sošky, ale z dosiek to nešlo, tak som sa vlastne dostal neskôr k reliéfnej rezbe. Prvé sochy som natieral len fermežou, neskôr som ich patinoval a niektoré aj farbil. Polychrómia je charakteristická pre ľudovú rezbu na severovýchodnom Slovensku. Samozrejme aj tu funkčné predmety, aj keď zdobené rezbou ako je napríklad kuchynský riad, nástroje na spracovanie textilných vlákien, ale i pastiersky riad sa nefarbili. Potrebu polychrómie, kolorovania i patinovania na niektorých prácach pociťujem hlavne pretože, ak je výrazná štruktúra dreva, tak mi „rozbíja" hlavný motív.
Prvá soška, ktorú som vyrezal za pomoci kuchynského noža a rovného stolárskeho dlátka bola soška Jánošík. (Žiaľ spolu s ďalšími piatimi soškami som o ňu prišiel podvodným vylákaním, akože na výstavu a dodnes neviem, kde tie sošky sa nachádzajú). Potom som vyrezával sošky rôznych remeselníkov, či profesií tematicky viazaných na profesie mojich priateľov. Neskôr ma oslovili aj sakrálne témy. Pri nich ma lákali hlavne ustálené, ale i takmer zabudnuté zobrazenia používané na Slovensku, ale i v okolitých krajinách. Inšpirovaný ľudovou sakrálnou rezbou výklenkových sošiek z nášho regiónu som vyrezával sošky s motívom Vir dolorum - Muž bolesti, neskôr i sošky Všemohúceho, ktorého originál objavili na povale domu na Starom Blichu ( Staré Bielidlo ) v Bardejove jeho majitelia pri oprave strechy. Táto soška je zaujímavá tým, že od Tridentského koncilu v polovici 16. storočia boli takéto zobrazovania Boha zakázané. Originál má vyrezanú samostatne vyrezanú podestu vo forme oblakov, organicky nadväzujúcu na sošku a samostatne vyrezané atribúty používané pri zobrazovaní Boha ako vládcu- trojuholníkový nimbus, žezlo a ríšske jablko. Je to tiež výklenková socha, pravdepodobne remeselnej produkcie, ktorá má hrubo obrobenú zadnú časť bez polychrómie. Od snahy o vyrezanie kópie som prešiel k vlastným variantom tohoto zobrazenia, čo bolo závislé často aj od veľkosti dreva, ktoré som mal k dispozícii.
Takmer všetky svoje prvé práce som vyrezával voľne v rukách, nie obrazne ,ale v skutku na kolenách, neskôr som si vyrobil lavicu s upevnenou veľkou stolárskou svorkou, do ktorej som si drevo prichytil. Keďže som vyrezával v paneláku a hlavne večer a v noci, tak všetky sochy aj reliéfy sú rezané hlavne nožmi alebo tlakom na dláto, nie údermi kyjaničky.
