Moje madonky sú vlastne reliéfy vyrezávané do dosky, ktorej okraje sú profilované pílou. Sú robené na zavesenie do interiéru tak ako pôvodné, remeselnícky vyrábané pamiatky z púte. Tento typ sa vyrába z ohobľovanej dosky, na ktorú sa nakreslí silueta a vyreže pílou. Zadná strana ostáva čistá, nefarbí sa a všetka pozornosť výrobcu sa venuje prednej strane.
Madonku z Hlbokej cesty som začal vyrezávať začiatkom deväťdesiatych rokov na podnet vtedajšej hlavnej výtvarníčky ÚĽUVu pani Janky Menkynovej, ktorá ma na Madonku, ako vhodnú tému suvenírov pre predajne ÚĽUV, upozornila. Bolo to v čase jej návštevy v depozitároch Šarišského múzea v Bardejovských Kúpeľoch. Neskôr pred návštevou pápeža Jána Pavla II. v Bratislave vyzval ÚĽUV výrobcov zamerať sa na predmety so sakrálnou tematikou, ktoré sa vzťahujú k miestam plánovanej návštevy pápeža. Robiť ich stále rovnaké ma však nebavilo, a tak som občas menil farebnosť. Hľadal som aj iné, podobné Madonky a našiel som ich na nábytku i na západoslovenskej majolike. Všetky majú svoje špecifiká, či už v podobe kráľovskej koruny, výzdobe odevu alebo forme a symbolike "podstavca", na ktorom Madonka stojí. Pretože raz je to polmesiac, inokedy oblaky. O nejakých pätnásť rokov neskôr, inšpirovaný výzdobou, ktorú používa na svoje krásne drevené Madony Miloslav Jaroš zo Žiliny, som začal tie „svoje“ madonky zdobiť prvkami inšpirovanými ozdobnými i konštrukčnými prvkami ľudovej architektúry a nábytku. Každá výzdoba a atribúty na sakrálnych sochách a reliéfoch by však mali korešpondovať s pôvodným určením sochy a zobrazovanou postavou. A tak aj v prípade preberania motívov z architektúry snažím sa znaky a symboly používané v ľudovom i profesionálnom umení použiť v súlade s touto zaužívanou symbolikou. A to či už priamo, alebo nepriamo použitím symboliky počtu opakovaní dekoratívnych prvkov v zhode s číselnou symbolikou používanou v kresťanskom umení.
