Namiesto úvodu o mojej rezbárskej záľube uvediem niekoľko citátov z otváracej reči Dr. Kataríny Čiernej, kurátorky zbierky insitného umenia v Slovenskej národnej galérii na výstave Martin Mešša – Drevené piesty v kaviarni ÚĽUV v Bratislave, jún až august 2000 :
.....Život ľudí sa mení a mení sa aj pojem vrodeného, nenaučeného umenia, ktoré nie je ani normou, ani dogmou, ale vývojovým procesom, ktorý odráža prirodzenú poetickú schopnosť človeka realizovať sa umeleckou tvorbou v neusmerňovanom prejave........ Ako mnohí z insitných umelcov, aj Martin Mešša sa orientuje na ľudskú figúru. Skulptúry nie sú len veselé postavy a postavičky. Vyrezáva pestrý a vzrušujúci svet dedinských hudobníkov. Osobitným programom v jeho tvorbe sú motívy z kresťanskej ikonografie, najmä z Nového zákona. V telesnej prezentácii majú niečo existenčné a pôvodné. Ich figurálna robustná existencia ich robí nenapodobiteľnými, a to aj pri opakovaní motívov. Plastiky sú spracované z jedného kusa dreva. Pri ich tvorbe sa autor na jednej strane vzďaľuje od reality , všíma si a cíti charakter dreva, a na druhej strane sa riadi vnútornými víziami. Meššove plastiky majú striedme jednoduché tvary. Dajú sa rozoznať cez insígnie najmä pracovných náradí alebo nástrojov...... Autor dbá na čisté línie a jemné opracovanie dreva. Rezba je nekomplikovaná a len v základných proporciách sleduje na naznačenom odeve mužskú, či ženskú podobu.... Figúry sú pre Martina Meššu „alter ego" sú jedinečnou formou sebarealizácie. A je to úžas nad prirodzeným inštinktom, ktorý ho vedie k pomeru sochárskych foriem, farieb a proporcií. Jeho tvorba disponuje vlastnosťami ako bezprostrednosť, špecifický spôsob videnia, výraznosť umeleckej vízie, originálnosť a neopakovateľnosť. Za svoje tvorivé obdobie si Martin Mešša vypracoval vlastný výtvarný výraz, vzbudzujúci pocity optimizmu a životnej radosti. Jeho diela sú hlboko prežité a ľudské.